“KEĎ POTREBUJETE ZÁZRAK.”

 PRÍBEH PANI DANIELY

Skutočný príbeh zo života.

Doplňujúce oznámenie zo dňa 14.03.2020:

od dnešného dňa môžete požiadať o zaslanie knihy v pdf. formáte (zadarmo)

VYPLNIŤ ŽIADOSŤ

Predstavím Vám v nasledujúcich riadkoch rukopis napísaný pani Danielou. Jej skutočný príbeh.

Všetko, čo budete čítať ďalej sú výňatky z jej knihy “KEĎ POTREBUJETE ZÁZRAK.”

Začíname.

…. Akákoľvek podobnosť s menami, alebo miestami uvádzanými v tejto knihe nie je vôbec náhodná . Všetky miesta, a mená osôb uvedené v tejto knihe sú skutočné. Pretože táto kniha je skutočná od prvého písmena až po to posledné.

SOM ČLOVEK AKO VY


Mám svoje sny… radosti… starosti… aj trápenia. V čom som iná ako väčšina iných ľudí? Riešim celkom zapeklitý  zdravotný problém. Diagnostikovali mi veľmi agresívny typ rakoviny mozgu. Glioblastom 4HG multiform – je to ten najzhubnejší typ nádoru aký existuje. Lekári pacientom s touto diagnózou nedávajú žiadnu šancu na uzdravenie.

Správa o mojom zdravotnom stave, bola teda Jóbovkou hneď na začiatku. Nádor  veľký  10 cm  inoperatívny, tlačiaci na mozgový kmeň. Čo to znamená?  Znamená to, že pacient  v mojom  stave môže kedykoľvek umrieť pretože ak nádor zatlačí na centrum dýchania alebo centrum srdečnej činnosti  je koniec. Sú to činnosti ktoré riadi mozog a on ich jednoducho vypne. Život ohrozujúci stav. Navyše čo sa týka medikamentóznej liečby tohto typu nádoru -ďalšia katastrofa. Na tento druh nádoru totiž nič nemajú. Jeho odolnosti voči medicínskej liečbe je extrémna.

Glioblastom 4HG multiform

„No poďte pani. Sadnite si. CT vyšetrenie ukázalo, že máte v hlave veľký zhubný nádor. Ste tu sama alebo s niekým? „Nasledovala krátka hospitalizácia. Ale naozaj krátka. Nevedeli pre mňa nič urobiť.

     Ako najlepšie riešenie nám ale ponúkli možnosť podpísať papiere že odmietam liečbu a idem domov umrieť. Prognóza z ich úst znela šokujúco:

“ Dva týždne života. Maximálne.“


BOLO TO TAKÉ DOBRE UKRYTÉ VEĽKÉ ZLO.

MALA SOM VLASTNE VEĽKÉ ŠŤASTIE.

Moja rodina ma nenechala umrieť. Nepodstrčili mi podpísať papiere že odmietam liečbu… ani to neurobili za mňa… aj keď im to bolo ponúknuté ako možnosť s tým, že ja už nemusím vedieť racionálne sama za seba rozhodovať.  Aj keď boli sami z celej situácie vydesení, hľadali možnosti. Kontaktovali nemocnice, posielali im snímky mojej magnetickej rezonancie. Hľadali možnosti alternatívnej liečby na internete. Mala som pri sebe ten najlepší záchranný team aký som si mohla želať. Tomu sa hovorí – Šťastie v nešťastí. Mať pri sebe ľudí, ktorí stoja pri vás keď vám je ťažko.

NÁHODY NEEXISTUJÚ

Ako sa hovorí. Nič sa na tomto svete nedeje len tak. Osud vám v pravú chvíľu privedie do života tých správnych ľudí.

Kamarátka Anka mi vstúpila do života pred mnohými rokmi. Boli sme istý čas kolegyne v práci. Potom ju život zavial na istý čas do zahraničia. Keď sa vrátila znova nám preplietol naše životné cesty…. a ďakujem mu za to. Je to skvelý človek.

     Ešte pred mojimi zdravotnými problémami mi často rozprávala o istom mužovi, ktorý vedie relaxačné centrum u nás v Prievidzi. Je skvelým fyzioterapeutom ale nielen to. Mnohým ľuďom pomohol pri vážnych zdravotných problémoch. Ešte pred mojím nástupom na operáciu mi Anka navrhla:

„ Vieš čo? Mám dnes u Samuela dohodnutý termín na masáž.  Prepustím ti ho, objednám sa na inokedy. Zájdi za ním, ja verím, že ON  TI  POMÔŽE.“

SAMUEL SA JEDNOU RUKOU DOTKOL MOJEJ HLAVY, DRUHÚ MI POLOŽIL NA HRUĎ. CHVÍĽU MLČAL.

Po chvíli sa rozhovoril. Hovoril o mne, hovoril o mojej minulosti, prítomnosti o mojich starostiach o mojom živote. On skrátka VEDEL ..... vedel o mne všetko.

MÁTE V SEBE DVE CESTY. MUSÍTE SA ROZHODNÚŤ.

JE TAM VÔĽA Z HORA.

Je tam možnosť uzdraviť sa, len musíte hľadať tú správnu cestu.

Keď ju nájdete…vyzdraviete. Choďte na operáciu a premýšľajte. Hľadajte príčinu prečo ste ochoreli.“

A nitky osudových  náhod/nenáhod sa odvíjali  ďalej.  V tom čase mi už moja rodina našla nemocnicu a operatéra, ktorý sa odhodlal zoperovať ma.

A tak ma hospitalizovali.  Kým som čakala na zákrok mala som priestor na to, usporiadať si svoje myšlienky. Uvedomila som si jednu strašnú vec. Keď váš mozog nepracuje správne, stáva sa z neho váš nepriateľ. Uvedomila som si, že svojmu mozgu nemôžem veriť a to je situácia ktorá má veľmi blízko k zblázneniu sa. Na izbu prišiel môj ošetrujúci lekár a povedal mi: “Prejdite sa po izbe smerom k oknu.“

     Moje vnímanie reality…….. Išla som po izbe jednu nohu som kládla pred druhú. Šla som pomaly a s takou istotou, že som dokonca kráčala v jednej línii s čiarou ktorou boli spojené dva kusy linolea na dlážke.

     Počula som hlas lekára za svojím chrbtom: “No …pani Košíková nemôže chodiť sama na toaletu, pôjdete s ňou vždy ako doprovod  sestrička, alebo jej prinesiete na izbu misu. Jasné?“…a odišiel.

     Nechápala som. Sadla som si na posteľ a cítila som sa zmätene. Pani na vedľajšej posteli mi hovorí: “Som sa pozerala čo to ten doktor robí, to vás nechá spadnúť a rozbiť si tu hlavu? Veď vy hýbete iba pravou nohou, tú ľavú máte ochrnutú? Mohla ste sa tu dolámať a on ani okom nemihol.“

     Až vtedy som začala chápať čo sa deje a mojím telom prebehol pocit neskutočného strachu . Zachvátila ma panika. Čo to má znamenať. Zbláznila som sa?

    Vlna strachu ma od tej chvíle neopustila. Neverila som sama sebe. Na vizite sa dohodli, že ma preložia na izbu so zvýšeným dohľadom. Intermediálku. Na tej izbe to už samo o sebe vyzeralo omnoho  vážnejšie ako na mojej starej izbe. Všetko tam svietilo, blikalo, pípalo. Samé monitorovacie zariadenia, pacienti napojení na merače tlaku. Nepretržitá zdravotnícka starostlivosť.  A tak som čakala. Čakala kedy ma budú operovať. Pri tomto čakaní som mala možnosť počúvať. Nedalo sa inak. Počula som aj keby som radšej počuť nechcela.

     „To načo sem dali tu novú? To ideme aj operovať? A načo? Videl si tie jej snímky? Veď  je to zbytočné. Tá to má zrátané! Kto to ide robiť?

PO OPERÁCII SOM MALA DOSŤ ČASU NA PREMÝŠĽANIE


Aj som premýšľala .Hľadala som tú správnu cestu. Presne tak, ako mi povedal Samuel. Moje myšlienky  neboli pretkané strachom. Naopak. Snažila som sa hľadať v mojej situácii to najlepšie. A všetko to, čo som našla som si zapisovala do svojho notesu.

“ OBAVY nie sú cesta… sú ZLO …cestou je nádej ..nádej je liek, NÁDEJ  je to DOBRO  ktoré potrebuješ .“

“Máš ten najlepší záchranný tým na svete. A to je šťastie.“

A vtedy mi to všetko došlo. Vedela som prečo som ochorela… vedela som, že som sa do tejto situácie dostala sama tým, že som sa celé roky trápila pre veci, pre ktoré som sa vôbec trápiť nemusela.  Vytvárala  v sebe nepretržité napätie. Pocity nepokoja, hnevu, smútku, neistoty, nelásky a bola v područí stresu. Sama som si ubližovala tým, že som negatívne pocity potláčala ale neriešila. Vedela som presne čo mám urobiť. Vedela som čo musím zmeniť.  Ležala som na nemocničnej posteli a v duchu som kričala :

„ Samuel ja som to našla… Našla som to.“

A po lícach mi stekali slzy. Prvý krát od stanovenia diagnózy som sa rozplakala.


MOJE KROKY VIEDLI K PÁNOVI SAMUELOVI.

Keď ma uvidel, bol úprimne rád, že som v takom stave v akom som.

Kráčala som sama. Nebolo potrebné ma podopierať. Tešil sa so mnou zo zlepšenia, ktoré bolo teda asi očividné.

Moje prvé slová boli plné radosti.
” Samuel, ja som na vás kričala z nemocnice. Potrebovala som vám niečo súrne povedať.”

“Ja viem. ja som vás počul.”

Naozaj ma počul.  Presne mi povedal, čo som mu na takú diaľku kričala z nemocničnej postele. Zdá sa vám to zvláštne? Mne sa to v tú chvíľu… chvííííľu zvláštne zdalo. Ale naozaj len chvííííľu. Čo sa dialo potom bolo oveľa zvláštnejšie.

  Položil mi ruky na hlavu a povedal: „ Áno, naozaj ste to našla.“   Potom nastalo ticho, a ja so cítila neskutočne silnú energiu. Cítila som teplo…. teplo, ktoré vyžarovalo z jeho rúk.  Energia ktorá zaplnila celú miestnosť bola obrovská. Cítila som vibrovanie. Celá miestnosť bzučala ako elektráreň. Keď skončil, povedal niečo, čo mi vohnalo slzy do očí.

„ Rakovina je preč… Môžete vstať a ísť domov. Dnes je pekný deň, ste dnes už druhá u ktorej sa mi podarilo vyliečiť rakovinu.“

Povedal ešte, že mám absolvovať s úsmevom na tvári všetky ďalšie liečebné postupy ktoré ma očakávajú ale rakovina je preč. Že som zdravá.

KEĎ SOM ODCHÁDZALA MALA SOM POCIT, ŽE SA VZNÁŠAM


Bola som zmätená ale bol to neuveriteľný pocit. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude šťastím. Chcelo sa mi smiať, plakať, kričať od radosti. Je to veľmi silný pocit keď sa stretnete v živote so zázrakom…..je to moment keď sa váš  duchovný život obráti naruby.

Na také niečo musí byť ale človek pripravený. Tvrdú materialistickú myseľ len tak niečo  nezastaví. Stále si ide v zabehnutom programe. Je nedôverčivá, opatrná. Nechce sa dať oklamať nepodloženými  faktami. Pochybuje a potrebuje dôkazy.

   Videla som tie pochybnosti v očiach mojich blízkych. Znervózneli keď som sa začala správať ako zrazu zdravý človek a chcela som prestať s ďalšou liečbou ktorú mi s láskou a starostlivosťou naordinovali. Ja sama som bola zaskočená. Veľmi som chcela veriť, že som zdravá. Ale obavy mojich drahých  tam  niekde v mojej hlave roztáčali kolieska mašiny na výrobu strachu.

A takto plynuli dni….obavy a strach boli stále našou tichou súčasťou….Myšlienky pracovali proti tomu, čo sme všetci chceli.

Robili sme všetko o čom sme boli presvedčení že mi môže pomôcť vyzdravieť. Cítila som sa výborne. A prešlo osem mesiacov od stanovenia mojej diagnózy. Mimochodom….pri glioblastome 4 je doba dožitia max 17 týždňov. Bola som stále bez akejkoľvek medicínskej liečby.

Zacyklila som sa v móde choroba a jej liečenie. Strach bol mojou skrytou súčasťou. Bála som sa smrti. Bála som sa choroby.


PO DRUHÝ KRÁT SOM PODSTUPOVALA OPERÁCIU MOZGU

 

Piaty deň môjho pobytu v nemocnici mi zazvonil telefón. Bol to Samuel.

Spýtal sa ma: „Je tam niekde miesto kde máš trochu kľud a môžeš ma nerušene počúvať? Nič nevrav len ma počúvaj. „ Tak som si našla tiché miesto na chodbe a pozorne som ho počúvala. Neviem ako to urobil. Možno ma zhypnotizoval ale bolo to SKUTOČNÉ neviem  ako to povedať. Tak to poviem rovno,

Vzal ma do neba.

     Áno čítate správne. A ten zážitok bol pre mňa určite zlomový. Pretože sa stala jedna veľmi zásadná vec. Ja som nie že verila že sa uzdravím… ja som to po tomto zážitku VEDELA…. Cítite tú zmenu? Keď niečo uvidíte na vlastné oči. Prestanete byť v pozícii niekoho kto iba verí. Ste v pozícii niekoho kto VIE…. lebo to uvidel na vlastné oči. A to presvedčenie je potom silné.

     Samuel tam bol so mnou. Nebo je najkrajšie miesto aké som kedy videla. Boli sme na nádhernej pastvine obklopenej vrchmi. Cítila som neskutočný pokoj. Vysoká tráva sa jemne knísala vo vetre. Jemne som sa jej dotýkala rukou. Na pastvine sa pásli rôzne zvieratá. V diaľke na horizonte sa črtali obrysy zelených hôr. Vysoko nad horami jasne žiarila veľká hviezda.

Počula som Samuelov hlas. „ Vidíš to svetlo? Ľudia hovoria, že to je baránok boží. „

Stála som ako prikovaná. Svetlo sa blížilo ku mne. Keď bolo dostatočne blízko videla som,  že je to svetelná bytosť. Videla som ako sa nado mnou vznáša. Cítila som neskutočný pokoj. Táto bytosť mi vnorila ruky do hlavy a ako nič vybrala môj mozog von a držala ho v dlaniach.  Na spodnej časti mozgu boli dve miesta, ktoré vyzerali ako žeravé uhlíky. Svetelná bytosť na tieto miesta priložila svoje ruky. Žeravé miesta začali pomaly meniť farbu, až nakoniec vyzerali ako hmota zvyšných častí môjho mozgu. Potom úplne pomaly vrátila bytosť mozog späť do mojej hlavy a vzdialila sa. Premenila sa znovu na drobné svetlo, ktoré na oblohe žiarilo presne v mieste, kde svietila hviezda ktorú som videla na oblohe nad horami.

Samuel  mi hovorí. „ Boh ťa uzdravil aby ti ukázal ako veľmi ťa miluje.“

      A ja som to videla. Videla som, ako ma boh uzdravil. Tento zážitok ostal v mojom vnútri hlboko ukotvený. Akýkoľvek strach po tomto zážitku zmizol.

      Myslím, že by som mala priznať jednu veľmi dôležitú vec. Som dieťa ktoré vyrastalo za socializmu. Nikdy som nebola rodičmi vedená k viere v boha. Nechodila som do kostola. Pokrstiť ma dala moja stará mama, ale neabsolvovala som náboženskú výchovu, prvé sväté prijímanie, birmovku, nemali sme s mužom svadbu v kostole. Moje dve deti nie sú pokrstené. Skrátka som z generácie ľudí, ktorí nikdy nemali blízko k viere a náboženstvu ako takému. Nepoznajú bibliu. Neveria na zázraky.  Na všetko potrebujú racionálne vysvetlenie.

PRÍBEH TU NEKONČÍ

Teraz už ale pokračujem ja (admin JH)

Pani Daniela si ešte prešla veľmi zvláštnym obdobím.

Operácia dopadla veľmi dobre. Špičkový neurochirurg odviedol špičkovú prácu.

Na scénu života pani Daniely prišla séria zvláštnych udalostí a kontroverzných vyjadrení typu:

Mala ste diagnostikovaný Glioblastom 4HG multiform. Inoperatívny, neliečiteľný nádor. Do dnešného dňa ste neužívala medikamentóznu liečbu. Z výsledkov z posledného vyšetrenia je zrejmé že sa t.č. jedná o nezhubný nádor. My ho ale budeme považovať za zhubný. A musíte sa začať liečiť.  To sa predsa nestáva. To nie je možné.

Ďalším obdobím bolo schvaľovanie liečby poisťovňou.

Stretla sa ešte s jedným človekom v tejto oblasti, bol to mladý lekár.

Pani Daniela opisuje toto stretnutie takto:

Oči mu až tak horeli zvedavosťou a spýtal sa.

„ Prepáčte… môžem sa vás niečo spýtať? …ČO STE ROBILI? Viete. Toto čo tu čítam je medicínsky považované za zázrak. Zhubné nádory sa nezvyknú podľa našich skúseností zmeniť na menej zhubné. Naopak oni sa vždy menia na agresívnejšie a agresívnejšie. Keď dôjde k remisii, jedná sa o zhoršenie zdravotného stavu a tým pádom je automaticky aj zhubnosť toho nádoru vyššia. U vás došlo k remisii ale…. poviem vám to takto. Ten lekár čo vám robil histológiu by mal veľký problém napísať že nádor je zhubný, keby nemal k dispozícii výsledok histológie z predchádzajúcej vzorky. Robil vám aj histológiu tej prvej vzorky. Tým by vlastne v očiach medicínskeho sveta priznal, že sa zmýlil. Ale aj napriek tomu zmenil vašu diagnózu a popísal to tak, že u toho nádoru veľmi výrazným spôsobom poklesla zhubnosť.

ČO STE ROBILI?!!!!“

Keďže ste sa dočítali až sem milí priatelia, vy už viete, čo sa v živote pani Daniely udialo, a KTO ju uzdravil. Zmenil neoperovateľný/neliečiteľný nádor na nezhubný. Pani Daniela sa teší plnohodnotnému zdraviu. V roku 2016 je povedali: máte dva týždne života. Máme rok 2020.

V tomto období čakáme na písomné vyjadrenia menovaných bytostí, ktoré sú v tomto príbehu, v tejto knihe spomenuté. Na ich schválenie s uvedením skutočných mien. Pokiaľ tento súhlas nebude poskytnutý, navrhneme pani Daniele úpravu. Úpravu jej knihy. Bez uvedenia mien.

Následne bude k dispozícii v elektronickej podobe na našej stránke k stiahnutiu.

Adresa

Energetikov 3, Sídlisko Sever (bývalé priestory školy Kalinčiaka), 97101 Prievidza / GPS súradnice: 48°46’42.5″N (48.778477), 18°38’22.9″E (18.639698)